Trh

Náš slow food trh

dá tento rok priestor 16 výnimočným trhovníkom, od ktorých si budete môcť kúpiť ich jedinečné produkty, ktoré sú vyrobené s láskou, remeselným spôsobom, vychádzajúc z tradícii a rešpektujúc životné prostredie. 

Tento rok sme na Náš Trh pozvali aj troch dovozcov výnimočných produktov zo zahraničia. O ich príbehoch a samotných produktoch sa budete môcť dozvedieť viac v rámci jedne z diskusií.

Ján Šimunek, FantastiCo (Bratislava)

Malá rodinná manufaktúra, pod vedením Janka Šimunka, sa pečeniu tradičných špecialít venuje od roku 2013. Janko sa pekárskemu umeniu vyučil u majstra Vojtecha Szemesa, ktorý sa ako bývalý cechmajster Cechu pekárov a cukrárov západného Slovenska zaslúžil o obnovenie tradície Bratislavských rožkov a zisk ochrannej známky Európskej únie Zaručená tradičná špecialita v roku 2012.  Tradícia Bratislavských rožkov bola počas socializmu na dlhé roky prerušená a FantastiCo na ňu len nadviazalo. Vyhľadávali pôvodné receptúry a postupy a pokúšali sa ich uviesť opäť do života. 

V nedeľu sa môžete tešiť nie len na ich fantastické orechové a makové Bratislavské rožky, ale aj na tradičné bajgle, bratislavské dukáty a oškvarkové pagáče.

Peter Dráb, Guden Guden (Piešťany)

Malá rodinná manufaktúra, v ktorej si povedali, že kúpeľné oplátky by mohli chutiť a vyzerať aj inak. Úspech nenechal na seba dlho čakať, dostavil sa po polroku od uvedenia prvého výrobku na trh. Manufaktúra získala zlatú hviezdu Great Taste Awards za produkt Nugátové popoludnie pána Wintera. To, čo robia, ich baví. Robia to najlepšie ako vedia a na ich produktoch to je vidieť i cítiť. Okrem kúpeľných oplátok prišli tento rok s unikátnou novinkou Kúsok Piešťanoplátky plnené jemným krémom z mliečnej, horkej alebo bielej čokolády sú v strede doplnené vrstvou chrumkavého slaného karamelu a šetrne pražených lieskovcov. Výroba jedného Kúsku Piešťan trvá až tri dni a je za ňou obrovské množstvo ručnej práce.

Mária Šmelko Šmajdová (Pezinok)

Majka má veľmi rada prírodu a trávi v nej veľa času. Bylinky zbiera od jari až do jesene počas slnečných dní. Najčastejšie vyráža do odľahlých miest okolia malej dedinky Potôčky na východe Slovenska. Domov ich prináša v prútenom košíku alebo v plátenej taške. Bylinky rozkladá na rošty po povale rodinného domu. Vďaka jemnému prúdeniu vzduchu a neustálemu tieňu majú bylinky vhodné podmienky pre pomalé sušenie prirodzenou cestou. Usušené bylinky ukladá do plátených vriec. Aby bylinky nestratili svoju vôňu, strihá ich priebežne podľa potreby v malých množstvách. 

V nedeľu prinesie svoju aktuálnu ponuku byliniek, bylinkových zmesí na rôzne neduhy (a rada vám vhodnú zmes poradí), sirupy, maste a tinktúry.


František Pavlík (Bratislava)

Pavlíkovci pokračujú v rodinnej tradícií, ktorej sa venovali ich rodičia a starí rodičia. V bežnom živote sa zaoberajú činnosťami na míle vzdialenými od poľnohospodárstva alebo farmárstva. Napriek tomu im včelárenie učarovalo. Nachádzajú v ňom relax, radosť a  pokoj. Venujú sa mu už 7 rokov a za ten čas si našli veľa verných zákazníkov. Ich med pochádza od ich včiel z lokalít Rusovce, Borinka, Rača, Dúbravka, Devínska Kobyla, Bažantnica pri Kittsee. Horský med z Nízkych Tatier (malina, materina dúška, vrbovka, podhorské bodliaky a iné lúčne kvety a bylinky, medovica z ihličnatých a listnatých stromov). V nedeľu si Pavlíkovci pre najmenších návštevníkov pripravili aj malý workshop, počas ktorého sa dozvedia viac o práci včelára, ale i o živote včiel. Na ich stánku si budete môcť vybrať z ich fantastických medov a medových produktov.

Martin Hrehor, U Ovocinára (Skalica)

Martin Hrehor sa pestovaniu ovocia sa venuje od r. 1994 tradičným aj moderným spôsobom. Vinárstvo založil v r. 2012 doslova " na kopci " v skalických vinohradoch. Jeho krédom je rešpekt k prírode a láska k pôde rodného kraja, ktorá rodí ovocie. Cieľom vinárstva je najvyššia možná kvalita jedinečných ovocných vín. Dbajú na top kvalitu vstupnej suroviny, preto vyrábajú prioritne z vlastného ovocia. Všetko ovocie oberajú prebierkou a umývajú, čím získavajú najviac chuťových a aromatických látok, ukrytých v ovocí. Ich vína nevyrábajú z koncentrátov a nepoužívajú ani umelé farbivá a arómy. Zameriavajú sa na výrobu vzácnych ovocných vín a ich pivnici nájdete aj takú  raritu ako víno z divých čerešní, aké podľa dostupných informácií nevyrába žiadne vinárstvo. Okrem ovocných vín, sirupov vyrába aj vynikajúce živé, nepasterizované ovocné octy a ako jediný na Slovensku ich vyrába aj zo sliviek, moruší, hrušiek či šípok. 

Jána & Bálint Pém (Patince)

Po dlhých rokoch v poľnohospodárstve sa v roku 2011 rozhodli pre pestovania maku a od tých čias s nadšením budujú a neustále zveľaďujú ich "kráľovstvo maku". Ich prioritou je obrábanie polí poctivou prácou, preto hnoja organicky a využívajú ekologické postupy hospodárenia. Na ich úrodných poliach v okolí najjužnejšieho bodu Slovenska pestujú mak modrý, biely a okrový. Základom ich filozofie je zachovanie vysokej kvality produktov, ktorú garantujú aj poctivým ručným zberom.

V nedeľu si budete môcť zakúpiť ich mak, ako aj makový olej a rôzne produkty, ktoré z ich maku, aj v spolupráci s ďalšími výrobcami, vyrábajú.

Michal Roháč, Dream Farm (Ňárad)

Malá farma zo Žitného Ostrova, za ktorou stoja Eliška Galisová a Michal Roháč, sa zameriava na pestovanie prevažne listovej zeleniny, ktorá je pestovaná na komposte, bez používania chemických hnojív či postrekov, regeneratívnym spôsobom, s úctou k prírode. 

Marcela Nemcová, Farma na Háji (Devičany)

Malá rodinná farma, ktorá sa nachádza na juhozápade Štiavnických vrchov, v obci Devičany. Ich sad s rozlohou 7 ha leží na neďalekom kopci Háj. A práve jeho názvom sa inšpirovali pri hladaní mena pre ich farmu, ktorú spolu s deťmi vedú Marcela Nemcová a Miroslav Slížik. V čase, keď začali obhospodarovať opustený ovocný sad nebol udržiavaný asi 20 rokov, čo spôsobilo, že bol prerastený šípmi a trnkami. Niektoré stromy objavili až počas čistenia. Takýto stav im vyhovoval predovšetkým kvôli čistote pôdy, keďže postreky v ňom neboli aplikované už dlhý čas. Farmu založili na jar v roku 2003. Naplno sa venujú ovociu a jeho spracovávaniu. Momentálne okrem spracovania ovocia chovajú aj ovce kvôli údržbe sadu a vlastnej spotrebe. Pestujú aj bylinky, ktoré využívajú pri niektorých receptúrach. Farme sa venujú naplno 365 dni v roku.

Mliečna farma Braunvieh (Slovenská Ľupča)

Mliečna farma Braunvieh rodiny Hiadlovských bola založená v roku 1992 na lúke v priamo v srdci Slovenska, za obcou Slovenská Ľupča, v časti Podbarište. Dnes už spoločne tri generácie vyrábajú poctivý zrejúci syr z nepasterizovaného mlieka, ktoré získavajú z vlastných kráv. Zvieratá pasú na kopcovitých lúkach v okolí vlastnej farmy a celý rok ich kŕmia plodinami, čo sami dopestujú. Hiadlovskí sa môžu pochváliť svojim výnimočným syrom, ktorému nemohli dať iné meno ako "Hiadlovec". Začali ho vyrábať v roku 2008, pravdu povediac, z núdze. Vtedy totiž klesla výkupná cena mlieka na pár centov za liter a oni by z toho nevyžili. Receptúru vymýšľali systémom pokus - omyl. Mali síce základ, ale napriek tomu trval vývoj niekoľko rokov. Postupy si poctivo zapisovali, až sa dostali k výslednej vlastnej receptúre a dnes už denne vyrobia aj 20 kilogramov syra troch druhov. Syr sa dá jesť asi po mesiaci zrenia, najstarší bochník je trojročný. Čím dlhšie syr odpočíva v pivnici, tým je jeho chuť výraznejšia.

Radovan Pavlík, Farma Chilli Hell (Veľký Kýr)

Sympatickí a vždy usmiati manželia, Majka a Rado Pavlíkovci, hospodária na pôde v obci Veľký Kýr, neďaleko Nových Zámkov. To, čo vyzeralo zo začiatku ako bežný koníček sa postupne premenilo na chilli farmu, v rámci ktorej pestujú, okrem rôznych odrôd chilli papričiek, aj paradajky, uhorky, bylinky - v podstate väčšinu toho, čo zúžitkujú vo svojich receptúrach. Nepestujú len tie najpálivejšie odrody, ale aj tvarovo a chuťovo zaujímavé odrody, ktorých každým rokom pribúda. Majú ich teraz okolo 70, čo je v porovnaní so svetom, v ktorom existuje niekoľko tisíc odrôd nič. Svoje chilli ako aj ostatnú zeleninu a ovocie pestujú a následne spracovávajú prírode verným spôsobom.

 .

Róbert Góra, Gastro Farma (Salka)

S Gastro farmou v Salke, neďaleko Štúrova, sa neodmysliteľne spája meno Róberta Góru, farmára s takmer 30 ročnými skúsenosťami v poľnohospodárstve, ktorý farmu založil a vedie. V poľnohospodárstve, v ktorom bol predtým ako založil farmu v Salke aktívny, si uvedomil kvalitatívne a ekologické limity klasického intenzívneho poľnohospodárstva, produkujúceho suroviny nie najlepšej kvality a to cenu znečisťovania prostredia a rozhodol sa preto pred 8 rokmi vrátiť k tradičnému spôsobu hospodárenia na pôde v súlade s prírodou, bez antibiotík a chémie. Vybudoval prvú slovenskú farmu s certifikovaným bio chovom čistej mangalice, vlastným bitúnkom a certifikovanou bio výrobou vlastných mäsových výrobkov. Farma hospodári v ekologickom režime, okrem čistej mangalice, chovajú aj hovädzí dobytok. 

Michal Kucharovič, Oleamo (Bratislava)

Príbeh jedinej nezávislej oleotéky na Slovensku aj v Čechách sa začal podobne, ako u mnohých iných dovozcov kvalitných produktov: to, čo poznali a čo im chutilo v zahraničí, nenachádzali na našom trhu. Spoločne s priateľkou Barborou začali hľadať kvalitné olivové oleje na internete, informácie o nich, o výrobcoch a o tom, čo znamená kvalita. Po prvých ochutnaných olejoch objednaných zo zahraničných eshopov sa rozhodli založiť 1. slovenskú oleotéku, navštíviť tých najlepších svetových výrobcov a propagovať úplne iný pohľad na kvalitný olivový olej. Dnes majú v ponuke tie najlepšie oleje z rôznych destinácií. V nedeľu budú nie len súčasťou trhu, ale Michal sa zúčastní aj jednej z panelových diskusií na tému "Lokálne a globálne".

Martin Deči (Štiavnické Bane)

Martin a Maťka sa venujú  ručnej výrobe keramiky nielen na hrnčiarskom kruhu, ale aj mimo neho. Obaja vyštudovali reštaurovanie a konzervovanie štukovej výzdoby v Banskej Štiavnici. Maťka svoj talent posunula o stupeň vyššie, zavŕšením štúdií maľby na akadémii umení v Banskej Bystrici. Kurzy, ktoré absolvovali v Ústredí ľudovej umeleckej kultúry (ÚĽUV), ich inšpirovali k tvorbe keramiky. Každý nimi vyrobený kus je originál a dielo ich spoločnej práce. Od točenia až po samotný výpal či vyberanie z pece (najkrajšia časť). Do keramiky vkladajú kúsok seba, pričom dôležitú úlohu zohráva zmysel funkčnosti a použitia ich výrobkov. Svoju tvorbu realizujú v dielničke v Banskej Štiavnici. Ich víziou do budúcnosti je smerovať k sebestačnosti, ktorá spočíva v použití a spracovaní hliny z okolitých prírodných zdrojov a výroby vlastnej engoby či glazúry.

Martina Metejíčková, Kakaw Co+ (Bratislava)

Kakaw Co+ je sociálny podnik, ktorý dováža a distribuuje prémiové kakao z Latinskej Ameriky. Podporuje "Kakaovú revolúciu" teda prechod pestovania z drôg na kakao - takto jednoducho a stručne sa predstavuje tento výnimočný projekt na FB stránke. Ale ich príbeh, ktorý začala písať, pred niekoľkými rokmi, Martina Matejíčková, je dlhý a nesmierne zaujímavý a inšpiratívny. Martina pracovala po skončení vysokej školy v korporáte na pozícii zameranej na sociálnu politiku, najprv v Bratislave, Zürichu a niekoľko rokov v Paríži až ju cesta odviala na pracovnú stáž do Mexika, konkrétne do Chiapas - štátu Mayov. Pracovala ako konzultantka pre sociálne podniky a pri práci sa dostala do odľahlých miest priamo k indiánskym komunitám. V Mexiku načerpala tie správne vedomosti aj na vychýrenej Academia Mexicana DEL CACAO, čo je Mexická Akadémia kakaa, na ktorej spoznala aj ľudí pestujúcich kakaovníky. Chuť ich kakaových bôbov ju uchvátila natoľko, že sa rozhodla priniesť ich na Slovensko. Ľudia z Kakaw Co+ radi zahŕňajú, kombinujú, spájajú a nemajú radi exklúziu. Chceli by prispieť k zlepšeniu kvality života farmárov, ich rodín, ako aj komunít žijúcich v Latinskej Amerike. Vybrali si preto veľmi sympatický a chutný spôsob, legendárne kakao. Všetci ich partneri sú sociálne spoločnosti, kooperatívy alebo sociálne podniky, pre ktorých je etickým základom ponúkať spravodlivé ceny zberačom kakaa, zabezpečiť im adekvátne pracovné podmienky a rozvíjať lokálne komunity. Ponúkame výber toho najchutnejšieho, najzdravšieho a najzaujímavejšieho, čo ochutnali a spoznali v Latinskej Amerike. Ich produkty pochádzajú z indiánskych komunít, ktoré používajú kakao už tisícky rokov a v minulosti ho považovali za jedlo Bohov, ktoré bolo určené len pre vyvolených. Okrem toho, že v nedeľu budete môcť ochutnať ich výnimočné produkty, budete si môcť vypočuť Martinu priamo v jednej zo zaujímavých diskusií.

Allan Bussard, Ali Macsai, Samay (Bratislava)

SAMAY je prvou slovenskou pražiarňou výberovej kávy s oficiálnou BIO a Fairtrade certifikáciou a zároveň výrobcom a distribútorom orieškov, čaju a čokolády s garantovaným etickým aj ekologickým pôvodom. Začali v roku 2005 (pôvodne pod názvom Ten Senses), postupne rozširujúc ich aktivity, ktoré v súčasnosti zahŕňajú intenzívnu spoluprácu s ich sesterskou spoločnosťou Ten Senses Africa. Spolupracujú priamo alebo prostredníctvom dlhodobých partnerstiev s farmármi v Keni, Etiópii, Kolumbii, Pakistane, Peru a Burkina Faso. Ich produkty spĺňajú najvyššie štandardy prémiovej kvality, udržateľnosti a sociálnej zodpovednosti. BIO certifikát garantuje pestovanie a spracovanie v prísnom režime kontrolovaného ekologického poľnohospodárstva, ktoré je ohľaduplné voči našej planéte a ďalším generáciám. Kvalita produktov je pre nich rovnako dôležitá ako férové podmienky, pri ktorých sa potraviny dostávajú od pestovateľov až na váš stôl. Vďaka tomu, že si kupujete Fairtrade výrobky, farmári uživia vlastnou prácou seba aj svoje rodiny a môžu žiť dôstojný život. Za každým ich produktom je príbeh konkrétneho farmára. Tento príbeh si vážia, rozvíjajú ho svojím umom, prácou a prinášajú až k vášmu stolu. Spolu s pražiarňou Samay je dôležité predstaviť aj Nadáciu Integra, s ktorou úzko spolupracujú a ktorá, okrem iného, pôsobí v Afrike v oblasti fair trade, kde vytvára spravodlivé podmienky pre miestnych farmárov. Dávajú im tak prácu, stabilný príjem. Súčasťou práce Nadácie Integra je aj humanitárna pomoc. Je členom medzinárodnej humanitárnej Aliancie Integral, s ktorou spolupracujú v prípade kríz, vojen a živelných pohrôm. Doposiaľ sa zapojili do pomoci krajinám ako sú Irak, Nepál, Nigéria, Filipíny a Etiópia.